Všetko sa začalo 28. novembra 1981,
keď žiačka kolégia Alphonsine Mumureke tvrdila, že videla Paniu neopísateľnej
krásy, ktorá sa predstavila menom „NYINA WA
JAMBO“, čo znamená „Matka Slova“. Domnelá vizionárka juokamžite spoznala ako blahoslavenú
Pannu Máriu, matku Ježiša, nášho Spasiteľa. Táto udalosť sa neskôr opakovala
v istých viac alebo menej vzdialených intervaloch.
Ako teda došlo k tomu, že sa Kibeho
preslávilo ako miesto zjavení?
Panna Mária prišla do Kibeha aby nás zobudila, zatriasla naším svedomím
Keď analyzujeme
výroky zachytené vizionármi od začiatku, jasne z nich vyplýva, že Panna Mária
neprišla do Kibeha preto, aby odovzdala nové učenie, ale s úmyslom jasne nám
pripomenúť,čo sme zabudli; aby nás
zobudila, zatriasla naším svedomím, aby
nás upozornila, pripomenula nám naše povinnosti Božích detí, vrátila nás na správnu
cestu, nabádala nás na nápravu našich životov.
Stručne povedané, prišla najmä
pre našu duchovnú obnovu so zreteľom na spásu. Mária, naša Matka, nemôže nechať
svoje deti, aby sa stratili. A čo ju veľmi zarmucuje, je naša zaslepenosť
a zatvrdilosť srdca.
Zjavenia z Kibeha často obsahovali rituály a symboly
Zjavenia
z Kibeha často obsahovali rituály a symboly. Tak požehnanie vody, ako
aj požehnanie zástupov ľudítouto
vodou a spomienkových predmetov, ktoré si pútnici priniesli. Obrady
požehnania zvyčajne sprevádzali texty, ktorých obsah zodpovedá modlitbám na
príhovor. Okrem iných symbolov môžeme uviesť tiež „pole kvetov“ alebo „stromy“,ktorévizionárizačali na žiadosť Panny polievať. Tieto
„kvety“ alebo „stromy“ rôznych druhov a vlastností by mohli symbolicky
vyjadrovať ľudí po prijatí posolstva Panny: čím viac bude obrátení, tým viac sa
„kvetinové pole“ bude rozširovať.
Posolstvo z Kibeha zostáva ešte aj dnes aktuálne
a dotýka sa sŕdc.
V dejinách Cirkvi boli uznané zjavenia často
výstražným signálom, aby nabádali svet k obráteniu. Mali za úlohu otriasťspiacimi svedomiami, aby ich udržali
bdelé v očakávaní druhého Kristovho príchodu. Boli nutnými pripomienkami,
prispôsobenými duchovnej situácii aktuálnej doby. Podľa domnelých
vizionárov posolstvo Márie odovzdané v Kibehu „nie je určené iba pre jednu
osobu a netýka sa len nejakých chvíľ, ale je určené pre všetkých, pre
celý svet“.
Medzi faktmi,
ktoré by mali slúžiť ako podklad na uznanie vierohodnosti zjavení v Kibehu,
je jedným z najdôležitejších nepochybne obsah „rozhovorov“ vizionárov,
hodnota posolstva. Zjavení v Kibehu bolo celkom iste mnoho
a z hľadiska času tiež trvali veľmi dlho. Podstatné časti posolstva však boli
odovzdané počas prvých dvoch rokov zjavení, to znamená pred koncom roka 1983. Panna
Mária odovzdáva svojim vizionáromrôzne
posolstvá
, ale nie protikladné; ľahko v nich možno rozpoznať mnoho
spoločných bodov. Obmedzíme sa tu na krátky prehľad. Toto posolstvo by sa mohlo
redukovať približne na nasledujúce témy:
Naliehavá výzva na
pokánie a obrátenie sŕdc: „Kajajte sa, kajajte sa, kajajte sa!“„Obráťte sa,
pokiaľ je na to ešte čas.“
Posolstvo z Kibeho
Diagnostika
morálneho stavu sveta: „Svet sa správa veľmi zle“ („Ngo isi imeze nabi cyane“). „Svet sa ženie do záhuby, padne do priepasti“ („Ngo isi igiye kugwa mu rwobo“), „to znamená,
že je ponorený v nespočetných a neustálych pohromách“. Svet sa
vzbúril proti Bohu (ubu isi yarigometse), dopúšťa sa priveľa hriechov, niet tam
lásky ani pokoja. „Ak sa nebudete kajať a neobrátite svoje srdcia, všetci
spadnete do priepasti.“
POSOLSTVO Z KIBEHO
Hlboký smútok Panny:
vizionárky hovoria, že 15. augusta 1982 ju videli plakať. Matka Slova je veľmi
zarmútená pre neverectvo a zatvrdilosť ľudí. Sťažuje sa na naše zlé
správanie, charakterizované neviazanosťou mravov, záľubou v zle,
ustavičným neposlúchaním Božích prikázaní.
POSOLSTVO Z KIBEHO
„Viera
a neverectvo prichádzajú nebadane“ (Ngo ukwemera n’ubuhakanyi bizaza mu
mayeri). To je jeden z tajomných výrokov, ktorý Panna na začiatku zjavení Alphonsine
viackrát opakovala so žiadosťou, aby ich zopakovala ľuďom.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Spásonosné utrpenie:
táto téma je jednou z najdôležitejších v histórii zjavení v Kibehu.
Najmä u Nathalie Mukamazimpaka. Pre kresťana je utrpenie, inak nevyhnutné
v pozemskom živote, potrebnou cestou k dosiahnutiu nebeskej slávy. Pätnásteho
mája 1982 Panna povedala svojim vizionárom,najmä Nathalii: „Nikto nepríde do neba bez utrpenia.“ Alebo ešte: „Máriino dieťa
sa nikdy neodvracia od utrpenia.“Utrpenie
je však tiež prostriedkom na zadosťučinenie za hriechy svetaa na účasť na Ježišovom
a Máriinom utrpení pre spásu sveta. Vizionáriboli vyzvaní, aby názorným spôsobom žili toto posolstvo, aby
prijali utrpenie vo viere a radosti, umŕtvujúc sa (kwibabaza), a aby sa
vzdali pôžitkov (kwigomwa) pre obrátenie sveta. Tak sa Kibeho stáva pripomenutím
miesta kríža v živote kresťana a Cirkvi.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Neprestajne
a bez pretvárky sa modlite: Ľudia sa nemodlia; a dokonca aj medzi
tými, ktorí sa modlia, mnohí sa nemodlia tak, ako je to potrebné. Panna žiada
odvizionárov,aby sa veľa modlili za ľudí, aby naučili ostatných modliť sa
a aby sa modlili namiesto tých, ktorí sa nemodlia. Panna nás žiada, aby
sme sa modlili s väčšou horlivosťou a bez pretvárky.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Oddanosť voči Márii,
uskutočňovaná najmä pravidelnou a úprimnou modlitbou posvätného ruženca.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Bolestný ruženec
Panny Márie: VizionárkaMarie-Claire
Mukangango povedala, že mala vízie o tomto ruženci. Panna miluje tento
ruženec. Kedysi bol známy, neskôr upadol do zabudnutia. Panna Mária
z Kibeha si želá, aby mu bola znovu vrátená úctaa aby sa rozšíril v Cirkvi. Bolestný ruženec však vôbec
nenahrádza svätý ruženec.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Panna si želá, aby jej postavili kaplnku na pamiatku jej zjavenia v Kibehu. To je téma,
ktorá sa objavila 16. januára 1982 a niekoľko ráz sa zopakovala počas toho
istého roka, ale s novými podrobnosťami.
POSOLSTVO Z KIBEHO
Pätnásteho
augusta 1983 a 28. novembra 1983 Panna Alphonsine povedala: Modlite sa bez
prestania za Cirkev, pretože v časoch, ktoré prichádzajú, ju čakajú veľké príkoria.
